Lesom.eu

V lese rastie mnoho rôznych druhov stromov, ale neskúsenému oku, môžu pripadať všetky rovnaké. Avšak pri lepšom pozretí ľahko zistíš, že sa jednotlivé druhy stromov od seba líšia postavením kmeňa, farbou kôry, tvarom listov a ihličia a taktiež plodmi. Zo začiatku sa ti budú len ťažko rozoznávať jednotlivé druhy, časom však naberieš cvik a jediným pohľadom budeš už z diaľky rozlíšiť buk od dubu alebo smrek od jedľa. Poznatky o stromoch sa ti zídu aj pri iných činnostiach, keď budeš zapaľovať oheň a hľadať správny typ dreva a výrobe rôznych predmetov.

Ak pozorujeme stromy v lete, všímame si ich kôru, listy, kvety a plody. Rozpoznávacie znaky stromu sú výrazné aj v zime, keď je strom bez listov. Je to najmä : tvar kmeňa, postavenie konárov, sieť menších konárov a púčikov. Na určenie stromov je nevyhnutné poznať tieto ich rozpoznávacie znaky:

• vzhľad a farbu kôry a borky
• stavbu celého kmeňa a rozmiestnenie konárov
• vzhľad, farbu a rozmiestnenie púčikov na konároch
• listy
• plody a kvety, ktoré sú však väčšinou nenápadné alebo v korunách stromov, takže ich dobre nevidíme
• vlastnosti drevnej hmoty: výhrevnosť, tvrdosť, pevnosť, štiepavosť, využitie...

Kôra a borka: Kôra jednotlivých stromov je značne rozdielna, preto ich môžeme bezpečne rozoznávať. Kôre chráni vnútro kmeňa pred vyparovaním, náhlymi výkyvmi teploty a mechanickým poškodením. Kôru tvorí súbor ochranných vrstiev skorkovatených buniek. Skorkovatených buniek každoročne pribúda, čím kôra hrubne smerom k obvodu kmeňa. Na tých stromoch, kde sa tvorí nová vrstva korku, zostáva hladká kôra, rovnomerne hrubá (buk, hrab, lieska, jarabina, jelša zelená). Tvorba korku sa však na niektorých stromoch preruší a jeho nové vrstvy sa začnú tvoriť až po istom čase. Tým sa preruší prívod nových živín do nových vrstiev, takže tie odumierajú a praskajú, čo sa v živote stromu opakuje niekoľko krát. Takto vznikla rozpukaná kôra – borka (dub, borovica, topoľ).

Kmeň: V lete je strom olistený a tvarom koruny pripomína niektoré geometrické teleso, napríklad guľu (pagaštan, jabloň, lipa, javor), kužeľ (borovica, jelša), vajce (buk, jarabina, brest väz, brest horský), úzky vysoký kužeľ (smrek, jedľa, topoľ), nízky široký kužeľ (smrekovec), tupý kužeľ (dub). Kmeň stromu je dokonalé stavebné dielo, s bezchybným rozložením stavebných síl, ktoré sú schopné odolávať vetru, snehu, námraze, inovati a prívalu dažďa.

Púčiky: Na koncoch konárikov, ktoré sú akýmsi traverzami nosných plôch stromov, vyrastajú púčiky budúcich listov a kvetov.Určiť stromy podľa konárikov a púčikov uľahčí toto rozdelenie:

• Konáriky zakončené jahňadami: lieska, jelša zelená, jelša sivá, jelša lepkavá, breza…
• Konáriky s tŕňmi a ostňami: agát biely, trnka, hloh, ruža šípová, dráč
• Zelené púčiky: javor horský (klen), javor mliečny, drieň, vtáčí zob, orech vlašský, baza červená, baza chabzda, krušina jelšová…
• Hnedé púčiky: vŕba, osika, brest väz, brest horský, buk, hrab, pagaštan, lipa, jarabina vtáčia, čerešňa vtáčia, imelovník, dub
• Plstnaté púčiky: jarabina, dub, dub cerový (cer)
• Čierne až fialové púčiky: jaseň štíhly, baza čierna

Listy: predstavujú jedinečné chemické továrničky. Stromy si ich účelne umiestňujú na konce konárov. Listy zachytávajú veľa dopadajúceho slnečného svetla, čo značne ovplyvňuje spodné vrstvy lesných rastlín v raste. Preto na jar, kým stromy nie sú olistené, kvitne v spodných vrstvách veľa rastlín, kým po olistení iba živoria.

Buk lesný

• Rastie prevažne v nižšich polohách a spolu s dubom.
• Patrí medzi najrozšírenejšie listnate stromy u nás.
• Kmeň je rovný s mocnými koreňmi – obvod až 1m.
• Kôra je hladká a svetlosivastá.
• Listy majú oválny tvar s jemným vlnkovitým okrajom (nie zubkatý).
• Kvety rastú vo veľkých jahňadách a plody sú bukvice.

Bukové drevo je u nás typickou surovinou na výrobu preglejok, železničných podvalov a ohýbaného nábytku. Používa sa tiež ako konštrukčný materiál pri výrobe dopravných prostriedkov, poľnohospodárskeho náradia a strojov, v rezbárstve, na výrobu športového a rôzneho drobného kuchynského náradia. V posledných desaťročiach sa podstatne rozšírilo najmä použitie sortimentov bukového dreva na výrobu drevotrieskových a drevovláknitých dosák a v posledných rokoch i na výrobu papiera a celulózy.

Dub letný

• Hojne sa vyskytuje v nížinách a jemných pahorkatinách.
• Kmeň môže byť štíhly alebo jemne skrivený – záleží od druhu.
• Kôra je hnedá a popraskaná.
• Listy sú laločnato vystihnuté s výraznou žilnatinou.
• Plody sú žalude.

Dubové drevo sa používa ako konštrukčný a dekoračný materiál pri výrobe nábytku, v strojárstve, železničnom a vodnom staviteľstve, ako podlahový materiál a banské drevo. Tradičná bola výroba dubových sudov. Tiež sa používa v rezbárstve. Dub letný a zimný sa spontánne krížia. Poskytujú farmaceutický významnú drogu - kôru, ktorá obsahuje triesloviny, škrob a červené farbivá.

Hrab obyčajný

• Hrab je hojne rozšírený, nevytvára však samostatne lesné porasty, ale rastie s inými druhmi stromov.
• Kmeň je mocný a na rozdiel od buka nie je rovný ale vytvára rôzne oblúky a pruhy.
• Kôra je siva a jemná.
• Listy sú oválne s užujúcim sa špicom a na krajoch zúbkované.
• Drevo hrabu je jedno z najtvrdších vôbec. Zíde sa ti pri vyrezávaní ak potrebuješ odolné drevo.

Použitie hrabového dreva je vhodné najmä na výrobu nástrojov a Častí strojov. Používa sa v kolárstve a cenený je tiež na výrobu niektorých dielov hudobných nástrojov. Používa sa na výrobu dreveného uhlia. Patrí k najvhodnejším listnatým drevinám pre celulózo papierenský priemysel, pretože má najdlhšie drevné vlákna.

Javor mliečny

• Pekný veľký strom vyskytujúci sa medzi ostatnými stromami v lese.
• Kmeň je štíhly a jemne niekedy zvlnený.
• Kôra je sivasta a hladká.
• Listy si charakteristického tvaru ( Kanada).
• Pri poranení kôry vyteká sladká miazga.

Z javorového dreva sa vyrábajú nábytkárske dyhy a hudobné nástroje. Mladé výhonky a stopky pri poranení ronia mliečnobielu kvapalinu, javor mliečny rastie prirodzene v kontinentálnych európskych lesoch až k Uralu. okrem Škandinávie. Morením javorového dreva sa získavajú napodobeniny iných drevín. Rastie do nadmorskej výšky 800 m.

Lipa malolistá

• Náš pôvodný strom, ktorý dosahuje rekordnú výšku (45m), priemer kmeňa (8m) a dĺžka života (1200 rokov) u listnatých stromov.
• Kmeň je mohutný s množstvom trčiacich koreňov.
• Kôra je hrubá sivej farby s pozdĺžnym zvrásnením.
• Listy sú srdcovitého tvaru a spodnú stranu majú sivastú.
• Kvety sú žlté a voňavé.

Lipy majú vhodné drevo na výrobu modelov, rysovacích tabúí hračiek, ceruziek, domáci riad a na rezbárske účely. V nábytkárstve na výrobu preglejok. Najstaršie známe odtlačky líp pochádzajú z doby vzdialenej dvadsať miliónov rokov. Možno práve vďaka tejto starobylosti sa stali majestátne a voňavé lipy národnými symbolmi a ľudia si ich všade ctia.

Jelša lepkavá

• je listnatý opadavý strom, ktorý je stredne veľký až veľký s plnodrevným kmeňom, ktorý dorastá až do výšky nad 30 m s hrúbkou do 0,5 m.
• V niektorých prípadoch má krovitý vzrast. V mladom veku je veľmi chúlostivá na sucho.
• Kôra spočiatku hladká, lesklo sivohnedá; zavčasu sa tvorí tmavosivá až čiernohnedá, popukaná šupinovitá borka. Vo vyššom veku má čiernohnedú tabuľovú borku.
• Má veľmi prispôsobivý srdcovitý koreňový systém, ale tiež s 1-2 m hlbokým koreňom kolovým. Drevo má sýto-žltočervené s tmavými zónami.

jelša sa používa na výrobu preglejok, líšt. modelov a ceruziek. V reze sa drevo sfarbí na oranžovo. Držané trvalé pod vodou však zavčasu sčernie a stvrdne a je takmer nezničiteľné. Túto jej vlastnosť využili stavitelia Benátok, je užitočná aj inak. jej listy a kôra obsahujú látky pôsobiace zvieravo a v ľudovom liečiteľstve sa používala aj pri horúčkach a chorobách z prechladnutia.

Breza previsnutá

• Jedinečný strom, ktorý si len ťažko popletieš, rastúci v hájoch a na rúbaniskách.
• Kmeň je štíhly a úzky, avšak veľmi ohybný.
• Kôra je bielej farby s prasklinami a odlupuje sa v prúžkoch – veľmi dobrá ako podpaľovač.
• Listý špicaté a zúbkovane. ich tvar záleží od typu brezy.

Brezové drevo je ohybné a húževnaté, ale má malú nosnosť. V nábytkárstve sú cenné dyhy z brezových korenie, pochádzajúcich zo spodných koncov kmeňov a z pňov rastúcich na exponovaných miestach. Brezy rastú výhradne na severnej pologuli. Sú to ekologicky najprispôsobivejšie stromy.

Jaseň štíhly

• Je listnatý strom s výškou 30 (40) m a max. hrúbkou do 1,5 m, s guľovitou alebo elipsoidnou korunou, v zapojenom poraste s dlhým valcovitým kmeňom bez konárov.
• Kôra je spočiatku svetlo zelenkasto šedá, hladká, neskôr drsná, husto trhlinatá, čiernohnedá borka.
• Koreňový systém je kolový s bohato rozvetvenými postrannými koreňmi. V mladom veku vyžaduje tieň, v dospelosti je naopak svetlomilnou drevinou.

jasene sa vyznačujú najmä pružnosťou a pevnosťou. Preto sa používajú na výrobu športového náradia a v strojárskej výrobe. Majú peknú kresbu dreva vhodnú na dekoračné účely v nábytkárstve. Tradične bol používaný jaseň na výrobu saní, vozov, železničných vozňov, karosérii, v letectve na výrobu vrtúľ a telocvičné náradie.

Agát biely

• Stredne veľký strom (do 25 m) so štíhlym, často krivým kmeňom a rozvoľnenou, nepravidelnou korunou. Má sklony k rázcochatému rastu.
• Kôra hladká; vytvára predčasne svetlošedú až tmavohnedú, hlboko pozdĺžne trhlinatú, silnú borku.
• Kôra, listy aj semená sú jedovaté.

Húževnatý, pevný a trvanlivý agát sa používa najmä v poľnohospodárstve, kolárstve a v strojárskej výrobe, jeho odolnosť voči klimatickým vplyvom umožňuje použitie bez impregnácie. Výborné drevo pre vodné stavby. Zo Severnej Ameriky ho priviezli v 17. storočí do Francúzska, odkiaľ sa postupne rozšíril do všetkých európskych štátov.

Brest horský

• Vysoký rozložitý strom so silnou korunou.
• Kmeň je štihly a rovný.
• Kôra je hnedá a má drsný povrch s množstvom prasklín.
• Listy sú ovalneho tvaru so zúbkovaním a zakončené špicom.

Brestové drevo sa vyznačuje pekným vzhľadom, pevnosťou a trvanlivosťou. Používa sa na dekoračné účely, pri výrobe nábytku a obkladov stien. Po tisícročia rástli bresty v rovnováhe so svojimi nevítanými hosťami, s chrobákmi z čeľade podkômikovité (Scolytidae) a dokázali sa vyrovnať aj s prípadnou inváziou huby. Ceratocystis ulmi. prenášanej týmito chrobákmi do vodivých pletív brestov. V 70. rokoch minulého storočia na epidémiu grafiózy uhynulo v niektorých krajinách až 98 % brestov.

Dub cerový

• Stredne veľký (do 35m), zriedkavo veľký strom vzrastom ako dub letný, s hrubým kmeňom a korunou so širokými konármi
• Zavčasu sa vytvára tvrdá sivohnedá až černastá hlboko rozbrázdená borka. Drevo je s červenavou beľou a jadrom, bez zreteľného prstenca pórov. Častokrát má jadro výrazne hnedú až čiernu farbu.
• Letorasty mierne hranaté, hnedo-šedo plstnaté.

Na priemyselné použitie sa dá využiť len zriedkavo pre častú hnilobu jadra. Jeho drevo je ťažké a tvrdé, ale málo husté, veľmi perforované, málo pružné a pevné a tiež nie veľmi trvanlivé - s výnimkou trvalého uloženia pod vodou. V súčasnej produkcii sa využíva len ako palivové drevo. Príležitostne sa z neho vyrábali železničné podvaly. Patrí k stredne ťažkým a tvrdým drevinám. Je to pevné, pružné a trvanlivé drevo. Zle sa impregnuje a morí. Drevo môžeme opracovávať i povrchovo upravovať. Pri sušení sa v dreve často tvoria trhliny. Drevo prakticky nie je možné vybrúsiť do hladka pre jeho extrémnu chĺpkatosť.

Borovica čierna

• Rozšírená vo všetkých typoch lesných pôd od nížin až po horské pásmo.
• Kmeň je krivý do rôznych smerov.
• Kôra je červenkastá a odlupuje sa v plátkoch.
• Konáre nerastú usporiadane a často siahajú až k zemi.
• Ihličie rastie vo zväzočkoch po dvoch (môže aj viac – záleží od druhu) a je dlhšie.
• Šišky sú guľaté a rastú nepravidelne hore aj dole.

Drevo borovíc čiernych napriek tomu, že je veľmi kŕčovité a živicové, je veľmi cenné a v južnej Európe hospodársky významné. Rastie dosť pomaly, rúbať sa začína až vo veku nad 150 rokov. Je to dôležitá náhradná lesná drevina, najmä pre exponované suché stanovištia a pre oblasti ohrozené priemyselnou činnosťou.

Borovica lesná

• Rozšírená vo všetkých typoch lesných pôd od nížin až po horské pásmo.
• Kmeň je krivý do rôznych smerov.
• Kôra je červenkastá a odlupuje sa v plátkoch.
• Konáre nerastú usporiadane a často siahajú až k zemi.
• Ihličie rastie vo zväzočkoch po dvoch (môže aj viac – záleží od druhu) a je dlhšie.
• Šišky sú guľaté a rastú nepravidelne hore aj dole.

Drevo borovice má podobné využitie ako smrekové. Pre vyššiu trvanlivosť je veľmi vhodné na výrobky vystavené priamym vplyvom poveternosti. Z ihličnatých drevín je najdôležitejšou drevinou na výrobu podvalov. Tradične bolo používané ako najvhodnejšie banské drevo pre svoju pevnosť a trvanlivosť. Pri zvýšených tlakoch horniny zvukovo signalizuje nebezpečenstvo - praská.

Smrek obyčajný

• Obľubuje rôzne typy pôd aj výškových pásiem a lepšia sa prispôsobuje ako jedľa. Preto sa vysádza aj na ťažbu dreva.
• Kmeň má rovný.
• Kôra je hnedá s množstvom malých prasklín.
• Konáre sa rozbiehajú lúčovito, ale na rozdiel od jedle ich konce smerujú nahor.
• Ihličie pichá a obrastá dookola celú vetvičku.
• Šišky rastú smerom nadol a opadávajú celé, čo dobre poslúži na šiškovú vojnu.

Smrekové drevo má zo všetkých našich drevín najširšie využitie. Je to naša najdôležitejšia drevina pre piliarske spracovanie. Používa sa najmä ako konštrukčný materiál v stavebnej výrobe, pri výrobe obalov, v banskom priemysle. pri výrobe dopravných prostriedkov, v strojárstve, pri výrobe nábytku, ako surovina pri výrobe preglejok, vláknitých a trieskových dosák, je to tradičná a dôležitá drevina pre priemysel papiera a celulózy. Zvlášť vysoko je cenené rezonančné drevo smreka vhodné na výrobu hudobných nástrojov. Najkvalitnejšie drevo bez hrči sa používa ešte i dnes v leteckom priemysle.

Smrekovec opadavý

• Vysoký strom, ktorý obľubuje voľné priestranstvá s dostatkom svetla a aj kvôli tomu pod ním často rastú kríky a vysoká tráva.
• Kmeň je krivý do rôznych smerov.
• Kmeň je pomerne štíhly a rovný.
• Kôra je hnedá a s pribúdajúcim vekom naberá hrdzavú až červenú farbu.
• Konáre rastú neusporiadane, oddelene a ovísajú.
• Ihličie rastie vo zväzočkoch a je jemné. Na jeseň žltne a v zime ako jedinému ihličnatému stromu opadáva.
• Šišky sú okrúhle, malé a tvrdé. Neopadávajú samostatne ale s celým konárom.

Smrekovec má z našich ihličnatých drevín najlepšie drevo na konštrukčné a dekoračné účely. V stavebníctve sa tradične používa tam, kde sú vysoké nároky na bezpečnosť a trvanlivosť konštrukcie. Vhodný je aj na vodné stavby. Vynikajúce a trvanlivé drevo na okenné rámy. Obľúbený na obklady stien a rôzne časti interiéru drevených stavieb i v masívnom nábytku. Pred opadnutím sa ihličie sfarbí na jasnú žltú.

Jedľa biela

• Vyskytuje sa vo vyšších pásmach. Obľubuje hmlu, chladné a daždivé počasie.
• Kmeň má rovný a štíhly – až 50 metrov
• Kôra je na rozdiel od smreku sivastá a jemne popraskaná.
• Konáre rastú vodorovne a sú stupňovito rozložené = ako vidlice kolesa.
• Ihličie nepichá, rastie vo dvoch radoch a zo spodnej strany ma striebristú farbu.
• Šišky rastú dohora (u smreka nadol) a rozpadajú sa = preto pod jedľou nenájdeš cele šišky.

Jedľové drevo má prakticky rovnaké použitie ako smrekové. Tradične bola jedľa používaná ako vhodná drevina na výrobu korýt, kadí a v iodiarenskom priemysle ako konštrukčné drevo. Špeciálne pre stavebníctvo je jedľa technicky i hospodársky najvhodnejšia drevina. Je to drevina, ktorá sa pôvodne dožívala až 500 rokov, no od 19, storočia je na ústupe. Najedli rastú šišky vzpriamene a rozpadávajú sa na strome.

Duglaska tisolistá

• Približne po 30-40 rokoch rastu dorastá do výšky približne 25 metrov a do šírky 8-12 metrov.
• Rýchlorastúci, úplne mrazuvzdorný ihličnan s kužeľovitou korunou.
• Má hrubú, korkovitú, rozbrázdenú sivohnedú borku.
• Špirálovito usporiadané aromatické ihličie sa mu vyvíja z ostro končistých púčikov. Je tmavozelené a na rube bielo pásikavé.
• Elipsovité šišky dlhé 8-10 cm s vystupujúcimi podpornými šupinami má tmavovohnedé.

Používa sa ako stavebné, stolárske i nábytkárske drevo. Má Väčšiu hodnotu ako drevo smrekové a jedľové. Rodovo je príbuzná so smrekovcom a borovicou. Drevina u nás málo významná pre jej malý výskyt. No v Severnej Amerike je to hospodársky najdôležitejšia drevina. Je to statný, rýchlorastúci strom, dožíva sa až 1000 rokov.